Dá sa umyť motor zvnútra vodou?
Je to asi rok, čo som na istom tuningovom fóre narazil na zaujímavý príspevok. Debatovalo sa v ňom o tom, či je možné odstrániť usadeniny z motora pomocou vody. Áno, čítate dobre. Jej pridávaním za chodu motora cez sanie do spaľovacích priestorov.
Priznávam, že za normálnych okolností by som bol klikol na tlačidlo „back“ vľavo hore, ale tesne pred tým, než som to urobil, zaujal ma dlhý príspevok od jedného technicky veľmi zdatného diskutéra. Ten očividne netápal, na rozdiel od desiatky ostatných prispievajúcich, ale opisoval okrem teórie i svoju vlastnú skúsenosť. Vopred všetkých upozornil, že si neželá oponentúru založenú na dohadoch, keďže on opisuje to, čo vlastnoručne vyskúšal.
O čo vlastne išlo? O jednoduché a rýchle odstránenie usadenín karbónu z motora, resp. zo spaľovacích priestorov. Teoreticky by sa tým mal zlepšiť chod motora, vďaka účinnejšiemu spaľovaniu zmesi by mala klesnúť spotreba a stúpnuť výkon. Samozrejme, nie v porovnaní s novým, ale s dlhodobo používaným starým motorom. Celé je to založené na fakte, že voda sa pri vysokej teplote mení na paru a tá – ako je známe – je skvelý čistič na všetko. Kto niekedy pracoval s parou, vie, ako dobre to funguje. Para by v spaľovacích priestoroch mala strhnúť so sebou všetky usadené nečistoty. Princíp bol v tom, dopraviť vodu (podľa možností rozptýlenú na čo najmenšie čiastočky) do valcov za chodu motora. Cez pootvorenú škrtiacu klapku, ideálne pri zhruba 3 000 otáčkach, treba striekať do motora vodu z bežného rozprašovača. V týchto otáčkach si motor bez problémov podtlakom vcucne do valcov všetku vodu. Tempo a dávkovanie vody by mal určiť samotný motor, mal by dostávať toľko vody, až sa bude dusiť a bude mať tendenciu skapať. Tesne predtým mu treba dopriať malú pauzu, aby sa spamätal a pokračovať. Pre bežný štvorvalec odporúčal chlapík zhruba 2 litre vody. Výhodou takejto dekarbonizácie má byť, že motor je počas čistenia v chode a všetok bordel a rozpustený nános karbónu putuje cez výfukové ventily rovno do výfuku a odtiaľ von. Na čistenie spaľovacích priestorov existujú síce aj chemikálie, ale tie majú aj nepríjemné vedľajšie efekty – ich výpary leptajú tesnenia a vstrekovače paliva. Čistenie vodou, naopak, nemá žiadne vedľajšie účinky. Len pre istotu je dobré urobiť to pred výmenou oleja a následne ho aj vymeniť, ak by sa nejaké čiastočky dostali cez krúžky do oleja. To je ale dosť nepravdepodobné. Krúžky totiž v zohriatom teplom motore tesnia najlepšie, to je logické.
Zhruba takto znela teória, o ktorej som vzápätí diskutoval s niekoľkými automechanikmi nezávisle od seba. Všetci sa zhodli na tom, že by to malo fungovať. Toto tvrdenie je podporené skúsenosťami s prasknutým tesnením pod hlavou valcov. Spaľovacie priestory valca, do ktorého sa dostávala voda, sú vyumývané dočista a vyzerajú ako nové. No a čo iné som už mohol vymyslieť, než vyskúšať to v praxi? Otázkou ostávalo, ako exaktne posúdiť prínos tohto procesu, ak nechcem potom otvárať motor, aby som sa presvedčil na vlastné oči. Takmer rok ležal plán v zásuvke, kým mi to došlo. Zmeriame mu výkon – pred aj po čistení! Pôvodne som to chcel robiť na svojej 318is, lenže motor som medzitým predal a jeho nový majiteľ bol ochotný súhlasiť s pokusom jedine pod podmienkou, že mu kúpim nový (rozumej iný, ale funkčný), ak to nevyjde. Nakoniec som teda – ako inak – urobil pokusného králika zo seba samého. Pokus sme urobili na mojom „zimnom“ BMW 325E. V ústrety mi vyšli vo firme Fuchs, keď mi na tento účel poskytli novú olejovú náplň grátis (patrí im moja vďaka). Dohodol som sa s chalanmi z firmy Maxmotorsport a jeden januárový večer sme sa do toho pustili. Drobné obavy mi spôsoboval motor, pretože z hlavy valcov vychádzal po celý čas, čo s týmto autom jazdím, drobný klepot. Jeho intenzita však nestúpala a funkčnosť motora nijak neovplyvňoval, tak som to neriešil (dodatočne sme zistili, že klepot spôsobovalo jedno opotrebované ložisko na vodiacom hriadeli vahadiel). Ale aj tak, motor má najazdených vyše 400 000 km, a aj keď sa vzhľadom na tento stav zdal byť v špičkovej kondícii (fakticky nulová spotreba oleja i vody a vzhľadom na objem i nízka spotreba paliva), jeho zdravie teoreticky mohlo ozhroziť už samotné meranie na brzde. Prvé meranie výkonu nás všetkých poriadne prekvapilo – pozitívne. Napriek obrovskému počtu kilometrov a očividne pohnutej minulosti mal motor výkonové parametre nového agregátu; konkrétne 93,9 kW (127,7 k) pri 4 355 ot. a 221,7 Nm pri 3 390 ot., oproti pôvodne udávaným 89,7 kW (122 k) pri 4 800 ot. a 230 Nm pri 3 250 ot. v roku 1987.
Druhým krokom bola samotná dekarbonizácia. Musím povedať, že sme sa pritom celkom slušne pobavili, keďže nikto z nás netušil, čo bude nasledovať. Chalani sa zo mňa smiali, že ho určite chcem naučiť jazdiť na vodu a maskujem to čistením motora.

Tak a šli sme znovu merať. Priebeh merania bol normálny a fakt, že krivky vyliezli o kúsok vyššie než pri prvom meraní, mi spôsobil asi sekundovú eufóriu (konkrétne 96,9 kW [130,2 k] pri 4 330 ot./227,9 Nm pri 3 395 ot.). Potom už nasledoval nevyhnutný prepad grafu, dym z výfuku a nerovnomerný chod – zmizol jeden valec. Teda bol, samozrejme, stále na svojom mieste, len nepálil. Na chvíľu ma zamrazilo, ale relatívne dobrú náladu som si udržal vďaka tomu, že som bol do istej miery pripravený na to, že sa niečo takéto môže stať.
Predbežná diagnóza znela – pravdepodobne prasknuté tesnenie pod hlavou valcov v dôsledku vysokého tlaku pri striekaní vody do sania. To by bola celkom bezbolestná závada s relatívne lacnou opravou. Rozborku urobili u Ivana Vlčeka vo V&V Auto. Už po zhodení ventilového deklu bolo jasné, že ak je chytené tesnenie pod hlavou, nie je to jediná závada. Bolo totiž zlomené vahadlo sacieho ventilu na prvom valci. Stop teda urobila únava materiálu. Nízkootáčkovému motoru sa očividne nepáčilo vytáčanie pri meraní výkonu – ale s necelým polmiliónom na tachometri mal na to zrejme plné právo. Keďže som mal u známeho odloženú kompletnú hlavu v dobrom stave a bol som aj zvedavý na stav spaľovacích priestorov po dekarbonizácii, rozhodol som sa pre jej výmenu. A tu čakali dve prekvapenia. Príjemné bolo, že tesnenie pod hlavou bolo neporušené. Nepríjemné zasa to, že miesta, ktoré mali byť vyčistené, nevykazovali žiadne známky nejakej dekarbonizácie. Ako som už spomenul, na šesťvalec s objemom 2,7 litra boli dva litre zrejme zúfalo málo. Po poskladaní motora by ste tu zrejme oprávnene čakali ďalšie kolo dekarbonizácie a meranie, lenže to sa nestalo a nestane. Nemám zatiaľ odvahu ani svedomie trápiť ten motor znova, aj keď v dobrom úmysle. Netvrdím, že sa do toho znova nepustím, keď ma to popadne, ale zatiaľ sa na to nechystám. Mám tohto penzistu predsa len trochu rád a chcem mu dopriať pokojnú starobu. Ak však máte chuť a odvahu (a motor, ktorý nemá pol milióna kilometrov), smelo do toho. A nezabudnite mi napísať, ako ste dopadli.
_________________
Takze skusajte ak chcete mne staci Shell V power
